O obci
Liptovská Teplička je rázovitá podhorská obec, ktorá sa nachádza na severnom úpätí Nízkych Tatier. Obklopená je nádhernou prírodou údolia Čierneho Váhu a charakteristická ľudovými tradíciami, ktoré nájdete len pod Kráľovou hoľou. Keď vkročíte do Liptovskej Tepličky ocitnete sa na rozhraní Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry, čomu prináleží nielen členitý terén, ale aj veľké rastlinné, živočíšne a vodné bohatstvo. V obci sa preto nachádzajú aj ochranné pásma vodných zdrojov 1. a. 2. stupňa Podtatransko-spišskej vodárenskej sústavy.
Dedina bola založená na báze šoltýskeho práva v druhej vlne valašskej kolonizácie, keď sa tu usadilo goralské obyvateľstvo z hornej Oravy. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, pltníctvom a garbiarstvom. Dnes je Liptovská Teplička so svojou vyše šesťdesiatkilometrovou katastrálnou hranicou druhou najväčšou dedinou na Slovensku. Väčšina obyvateľstva je rímsko-katolíckeho vierovyznania, čo potvrdzujú v obci dominantný Kostol svätého Jána Krstiteľa a rodáci, ktorí sa svojím kňazským povolaním vyznamenali na Slovensku aj vo svete.
Návštevníka obce zaujme najmä nezameniteľná a zachovalá architektúra zrubových domov, stodôl, ktoré vytvárajú samostatný celok - tzv. Stodolište. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie unikáty ako zemiakové pivnice a terasovité polia, ktoré dotvárajú kolorit vidieckeho života v dobách dávno minulých.
Ak túžite po autentických zážitkoch, relaxe a športe, Liptovská Teplička vám má čo ponúknuť. Okrem náučných a malebných trás pre chodcov aj cyklistov by ste si v lete nemali nechať ujsť jedinečný folklórny festival Pod Kráľovou hoľou. Obec poteší aj priaznivcov lyžovania a snowboardovania vďaka neďalekému stredisku SKI PARK Liptovská Teplička. Navyše si môžete zašportovať aj v letnom areáli, ktorý slúži v zime ako klzisko. Pobyt vám spríjemní aj rozmanitá ponuka ubytovacích a stravovacích služieb.
História obce
Dejiny Liptovskej Tepličky sú neoddeliteľne späté s históriou regiónu zvaného Liptov, ktorý sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu od jeho prameňov až po sútok s riekou Oravou.
Osídlenie Liptova je doložené archeologickými nálezmi už z mladšej doby kamennej. Celkom najväčší zaznamenaný kolonizačný rozmach nastal v 13. storočí, avšak juhovýchodná časť Liptova bola osídlená až v poslednej etape kolonizácie regiónu, t. j. v prvej polovici 17. storočia. Išlo o takzvanú goralskú kolonizáciu, vďaka ktorej vznikli nové obce, medzi ktorými bola aj Liptovská Teplička.
Pri potoku Teplica našli svoj nový domov goralskí horali z pomedzia hornej Oravy a Kysúc. Založili si tu dedinu, ktorej názov bol odvodený od nikdy nezamŕzajúceho potoka. Ako sa píše v stredovekých prameňoch, kedysi sa obec volala „Tepličanska“ a začiatkom dvadsiateho storočia dostala príznačný prívlastok „Liptovská“. Dvojslovný názov Liptovská Teplička sa používa dodnes.
V ére feudalizmu patrila obec do vlastníctva hrádockého panstva, ktorého centrom bol hrad Liptovský Hrádok. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1634. Avšak nepoznáme osadnícku zmluvu ani iný priamy pramenný materiál, pretože jednotlivé pramene sú rozptýlené v rodových archívoch a veľké množstvo písomností z panstva Liptovský Hrádok zhorelo roku 1921.
Spočiatku mali obyvatelia právo poľovať na divú zver a loviť ryby na základe tzv. šoltýskeho práva. Neskôr klčovali lesy a takto získané pozemky používali ako pastviny a ako ornú pôdu. Veľkým prameňom finančných príjmov Tepličanov bolo drevorubačstvo v okolitých lesoch, poľnohospodárska produkcia a živočíšna výroba.
Životná úroveň obyvateľstva v drsnom horskom prostredí bola pomerne nízka. Často sa ešte zhoršovala tým, že ich stíhali živelné pohromy a epidémie. Neútešné pomery sa odrážali aj v duchovnom živote, ktorý formovala rímsko-katolícka cirkev. Roku 1706 tu postavili drevený kostol, ktorý zasvätili svätému Jánovi Krstiteľovi. Stavbu nahradil v roku 1759 murovaný chrám, postavený v barokovom slohu. V roku 1766 bola zriadená fara. Tento rok je zároveň prvým údajom o miestnej konfesionálnej škole, ktorá poskytovala najzákladnejšie školské vzdelanie.
Doprava a infraštruktúra
Liptovská Teplička je dopravne spojená dvomi štátnymi cestami tretej triedy. Cesta III. triedy (č. 018147) prichádza od Štrby a Šuňavy. Druhá cesta (č. 067016) vedie z Liptovskej Tepličky cez Vikartovce a Spišské Bystré. Autobusovú dopravu cez Štrbu a Šuňavu zabezpečuje SAD Poprad, cez Vikartovce súkromný prepravca.
Najbližšia železničná stanica sa nachádza v Tatranskej Štrbe vzdialenej 19 km od Liptovskej Tepličky.
Najbližšie letisko je v Poprade vzdialenom 27 kilometrov.
Pitnou vodou je obec zásobovaná z celoobecného vodovodu, ktorý zabezpečuje Podtatranská prevádzková spoločnosť Poprad. Zdrojom vody sú pramene nad obcou. Vodovod bol vybudovaný v 70. rokoch minulého storočia. V obci má začiatok aj diaľkový vodovod, ktorý ďalej pokračuje smerom na Poprad, Kežmarok, Levoču a Spišskú Novú Ves. Čiastočne je v Liptovskej Tepličke vybudovaná splašková kanalizácia (6 km), na jednej ulici aj dažďová kanalizácia. Splašková kanalizácia je spolu s čistiarňou odpadových vôd v prevádzke od roku 1998. V súčasnosti sú vo výstavbe ďalšie vetvy kanalizácie.
Elektrická energie prúdi do obce z vysokonapäťovej linky z Hornádskej doliny (smer od Vikartoviec) do 6 transformačných staníc. Ostatné trafostanice využívajú rôzne subjekty na zabezpečenie svojej činnosti (štátne lesy, vodárenská spoločnosť, poľnohospodárske družstvo, lyžiarsky areál). V tomto roku sa začali prípravné a projektové práce na výstavbe novej linky vysokého napätia od Šuňavy.
Telekomunikačné služby sú dostupné prostredníctvom mobilných operátorov (Orange, Telekom, O2), Telekom zabezpečuje pevnú sieť. Obec má od roku 1992 vybudovaný vlastný televízny káblový rozvod.
Liptovská Teplička je plynofikovaná od roku 1999. Prevládajúcim vykurovacím palivom je zemný plyn a drevo.
Dedina roka 2007
Nech je kultúrne a prírodné dedičstvo Liptovskej Tepličky akokoľvek bohaté, rozvoj obce nesmie stagnovať, preto obec neustále pracuje na zveľaďovaní životného prostredia a zvyšovaní komfortu pre obyvateľov aj turistov.
Za posledné obdobie pribudli v obci 3 detské ihriská, vybudovalo sa multifunkčné ihrisko a športový areál v Uhlárovej, pri základnej škole vzniklo multifunkčné ihrisko a staré budovy škôl prešli niekoľkými úpravami - k základnej škole pribudla aj prístavba, vďaka čomu odzvonilo dvojzmennému vyučovaniu a v obci začalo pôsobiť Centrum voľného času.
Realizovala sa úprava vodných zdrojov a tokov v obci, zrekonštruovala sa autobusová zástavka a vybudovala sa kanalizácia pre väčšinu ulíc. Okrem toho pribudli v dedine asfaltové cesty a chodníky. Zrekonštruované sú aj fasády obecných budov, osadené pamätníky a návštevníci sa môžu prejsť po novom Náučnom chodníku s orientačnými a informačnými tabuľami. Pre športovcov vzniklo lyžiarske stredisko a ľadová plocha. Aktuálne prešla revitalizáciou centrálna časť obce a rekonštruuje sa aj miestny amfiteáter.
Vďaka dobudovaniu prístavby k miestnej škole odzvonilo dvojzmennému vyučovaniu a v obci začalo pôsobiť Centrum voľného času.
Tvár krajiny sa Liptovskej Tepličke darí uchovávať za významnej pomoci poľnohospodárskeho družstva PPD mulčovaním a vykášaním trávnatých porastov.
Ocenenia a vyznamenania
Liptovská Teplička je nositeľom viacerých významných ocenení, ktoré dokladujú jedinečnosť obce a jej prístupu k trvalému rozvoju kultúrneho a prírodného dedičstva.
2. miesto v Európskej súťaži Obnovy dediny 2008
1. miesto kronika Slovenska 2008
Dedina roka 2007
1. miesto Chotár roka 2007
3. miesto kronika Slovenska 2006
Na Slovensku sa od roku 2001 konali celkom štyri ročníky súťaže nazvanej Dedina roka. Víťazom sa v roku 2001 stala obec Soblahov (okres Trenčín ), v roku 2003 obec Hrušov (okres Veľký Krtíš ), v roku 2005 obec Vlachovo (okres Rožňava ) a v roku 2007 Liptovská Teplička (okres Poprad), v roku 2009 Dobrá Niva (okres Zvolen) a v roku 2011 Oravská Lesná (okres Námestovo).
Prestížnu súťaž Dedina roka vyhlasuje Slovenská agentúra životného prostredia pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR, v spolupráci so Spolkom pre obnovu dediny a Združením miest a obcí Slovenska.
V roku 2007 sa súťažné kritériá sústredili do šiestich kategórií –dedina ako hospodár, dedina ako maľovaná, dedina ako klenotnica, dedina ako pospolitosť, dedina ako partner a dedina ako hostiteľ. Obec Liptovská Teplička sa stala víťazom súťaže, a tým si vyslúžila možnosť reprezentovať Slovensko v roku 2008 na súťaži Európska cena obnovy dediny. Výsledok bol viac než potešujúci, Liptovská Teplička totiž obsadila v zahraničnej konkurencii 2. miesto.
Európsku cenu obnovy dediny vyhlasuje s dvojročnou pravidelnosťou Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny so sídlom vo Viedni (ARGE). V roku 2008 išlo už o 10. ročník tohto podujatia. Reprezentovanie Slovenskej republiky je náročné, obce musia splniť súťažné podmienky Európskeho ARGE, týkajúce sa realizácie komplexnej škály obnovy dediny.
Cesta k víťazstvu
Najskôr Liptovskú Tepličku navštívila regionálna komisia pozostávajúca zo zástupcov Slovenskej agentúry životného prostredia, Ministerstva životného prostredia SR, Spolku pre obnovu dediny, Združenia miest a obcí na Slovensku, Agentúry pre rozvoj vidieka, Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, Vidieckeho parlamentu a zástupcu regionálnej samosprávy podľa príslušnosti obce v rámci kraja. Počas úvodného stretnutia predstavili svoju činnosť zástupcovia všetkých organizácií pôsobiacich v obci a následne komisia preverila informácie uvedené v prihláške priamo v teréne.
Prvý úspech nenechal na seba dlho čakať. Do záverečného kola súťaže Dedina roka 2007 postúpila Liptovská Teplička ako najlepšia obec východoslovenského regiónu. V slovenskom finálovom kole zastupoval obec pracovník Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorý spolu s obcou vypracoval predpísanú prezentáciu.
Začiatkom októbra prišla na obecný úrad neočakávaná, ale o to príjemnejšia informácia. Dedinou roka sa v konkurencii dvadsiatich obcí Slovenska stala Liptovská Teplička. Táto správa sa okamžite objavila aj v celoslovenských médiách.
Vo štvrtok 22. novembra sa uskutočnil ceremoniál odovzdávania cien všetkým oceneným dedinám zapojených do súťaže Dedina roka 2007. V kostole svätého Jána Krstiteľa sa zišli starostovia najúspešnejších obcí na Slovensku, organizátori súťaže a predstavitelia mnohých kultúrno-politických organizácií a inštitúcií.
Najvýznamnejší hostia sa do kostola odviezli na saniach ťahaných konským záprahom. Nechýbali medzi nimi organizácie, ktoré súťaž pripravujú už siedmy rok. Ministerstvo životného prostredia reprezentoval tajomník ministra Jaroslav Jaduš. Počas viac ako dvojhodinového programu boli odovzdané ocenenia všetkým víťazným obciam. Liptovská Teplička získala titul Dedina roka 2007, zároveň Slovenská agentúra pre cestovný ruch udelila obci cenu za ekologický prístup v podpore rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Na tomto mieste bola oficiálne potvrdená účasť Liptovskej Tepličky na súťaži Európska cena obnovy dediny.
Z titulu sa spoločne tešili všetci Tepličania na oslavách 24. novembra. Ľudová hudba Borievka, obľúbený Ambróz i rozprávač Pavol Šperka zabávali amfiteáter takmer 2 hodiny. O občerstvenie sa postarali organizácie a penzióny pôsobiace v obci. Jelení i hovädzí guláš, pečené klobásky, domáce koláče a šišky chutili veľkým i malým návštevníkom. Veselé sobotné popoludnie ukončil ohňostroj.
Pri príležitosti udelenia titulu Dedina roka Obecný úrad vydal nové propagačné materiály: letné, zimné pohľadnice, brožúru Liptovská Teplička, skladačku Liptovská Teplička v slovenskom, anglickom i nemeckom jazyku.
12. decembra prijal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič zástupcov Liptovskej Tepličky. Počas oficiálnej návštevy prezident vyzdvihol potrebu rozvoja vidieka, ocenil význam súťaže a zablahoželal víťazom. Jozef Mezovský, starosta víťaznej dediny, predstavil obec Liptovská Teplička i samotnú súťaž všetkým zúčastneným.
Od začiatku roka 2008 sa začala utužovať spolupráca obce so Slovenskou agentúrou životného prostredia, čoho výsledkom bola takmer tridsaťstranová nemecko-slovenská prihláška na európske kolo súťaže s hlavným mottom: Budúcnosť cestou spoločenských inovácií. Na toto motto nadviazala Liptovská Teplička prihláseným projektom Schody do neba, v ktorom vyzdvihla svoje tradície a partnerstvá, komunitu, krajinu a životaschopnosť.
18. júna navštívila Liptovskú Tepličku hodnotiaca komisia Európskeho pracovného spoločenstva z Viedne, ktorá v teréne overovala informácie uvedené v prihláške. Najskôr komisia získala základné informácie o úspechoch, súčasnom stave i víziách obce. Komisia navštívila aj rómsku osadu, kde sa pohostila pravými rómskymi jedlami. Neobišla ani kováčsku dielňu, pivničky, Stodolište, amfiteáter, areál športov a pílu Lesného pozemkového spoločenstva.
Začiatkom júla sa mohla Liptovská Teplička tešiť z ďalšieho úspechu –2. miesta v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny.
Insignie obce
Erb, pečať a zástava obce boli novovytvorené a pripravené pri príležitosti osláv 360. výročia (1994) najstaršej písomnej zmienky o obci. V ich symbolike je preklenutých oveľa viac rokov, než si mnoho z nás dokáže predstaviť. V jednotlivých symboloch obce je totiž vyjadrená celá história existencie dediny i farnosti Liptovská Teplička.
Vytvorenie heraldicky správneho erbu, ktorý sa viaže na históriu a zachováva vývinovú kontinuitu, je nesmierne dôležité a aj náročné. Insignie obce musia byť totiž svedectvom úcty k histórii a starobylosti obce. Autor návrhu vychádzal z najstaršieho pečatidla z roku 1716. Pri analýze kompozície pečatného symbolu - postavy muža opierajúceho sa o palicu s točenicou - prichádzame k jednoznačnému záveru, že ide o postavu svätého Jána Krstiteľa, a to v jeho typickej ikonografii ako ,,hlas volajúceho na púšti“.
Tematiku svätého Jána potvrdzuje farská pečať Liptovskej Tepličky i to, že rímskokatolícky kostol v obci je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Pri skĺbení tradície historického symbolu s pravidlami erbovej tvorby nie je z heraldických dôvodov vhodné mechanicky vložiť do erbu celé historické pečatné znamenie s postavou patróna obce. Svätci totiž do heraldiky nepatria.
Podľa heraldických pravidiel sa do erbov vkladajú iba atribúty svätcov – v tomto prípade baránok, ktorý zastupuje svätého Jána Krstiteľa a odkazuje sa na krst Ježiša Krista, a výrok svätého Jána na adresu Ježiša: ,,Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ ( Jn 1, 29). Už v najstarších zobrazeniach tohto svätca má svätý Ján v náručí baránka a drží kríž, na ktorom visieva zástava, či skôr páska s nápisom ,,Ecce Agnus Dei qui tollit peccata mudni“, ktorá sa transformovala do zástavy v podobe krížovej koruny.
Čo sa týka farieb, štítové pole je červené, evokujúce martýrsku smrť svätého Jána Krstiteľa. Červené pole patrí v heraldike medzi najcennejšie, o čom svedčí jeho použitie v mnohých kráľovských, rodových a štátnych erboch a napokon aj v našom štátnom znaku už od konca 12. storočia. Baránok je podľa logiky a v súlade s heraldickými pravidlami strieborný, teda biely, ostatné figúry zlaté. Kríž na zvislej zástave víťazstva či vzkriesenia má byť červený, latinský s predlženým spodným cípom. Pečať Liptovskej Tepličky je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC LIPTOVSKÁ TEPLIČKA.
Erb Liptovskej Tepličky tvorí v červenom štíte na zlatej pažiti stojaci, doľava otočený strieborný veľkonočný Baránok s dlhou striebornou zástavou a s červeným latinským krížom na zlatej, krížom ukončenej žrdi. Zástava Liptovskej Tepličky je bielo-červeno-žlto štvrtená. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihnutiami, siahajúcimi do tretiny listu zástavy. Štvrtenie vexilologicky symbolizuje kríž zo zástavy nesenej Baránkom.
Podujatia
Folklórny festival Pod Kráľovou hoľou
Obec Liptovská Teplička každoročne organizuje folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou. Festival, ktorým žije celá obec i celý región, má za hlavnú úlohu zachovávať duchovné hodnoty a kultúrne dedičstvo – spevu, tanca, zvykov – formou vystúpení profesionálnych i amatérskych folklórnych skupín z celého Slovenska i zahraničia.
Veľkej obľube sa teší popoludnie, ktoré je venované detským nositeľom tradícií. Okrem toho návštevníka určite zaujme jedinečný a vyhľadávaný alegorický sprievod obcou, v ktorom okrem súborov účinkujú obyvatelia obce, predvádzajúci všetky remeslá, nástroje, výrobky, jedlá z Liptovskej Tepličky.
Festival sprevádza mnoho ďalších zaujímavých podujatí – výstavy, súťaže krojov, spievajúcich rodín a podobne. Celý región sa teší na folklórne slávnosti Liptovskej Tepličky. Keďže si festival Pod Kráľovou hoľou dlhodobo udržuje vysokú úroveň, privítal už mnoho významných hostí aj politických návštev.
Program dvojdňového festivalu Pod Kráľovou hoľou:
živá pozvánka po uliciach obce, výzdoba priedomí a okien, ochutnávka tradičných jedál, otvorenie fotografickej výstavy (každý rok s iným zameraním), otvorenie súťaže (o najkrajší čepiec, partu…), program folklórnych súborov, skupín a umelcov z celého Slovenska i zahraničia, ľudová veselica, sv. omša za nositeľov tradícii, alegorický sprievod obcou, detský programový blok, remeselnícky trh, škola remesla, vyhliadková jazda konským záprahom po obci a mnoho ďalších atrakcií.
Ďalšie kultúrne podujatia v obci
Liptovská Teplička je až príliš rázovitá a kultúrne zaujímavá, aby sa v jej srdci odohrávalo len jedno folklórne podujatie za rok. Obyvatelia a priaznivci ľudových umení alebo športu sa preto stretávajú aj pri iných podujatiach. Stačí si vybrať
■ Malý štrbský maratón na trati Štrba-Liptovská Teplička a späť
■ Cyklomaratón v náročnom prostredí Nízkych Tatier prechádzajúci akciu Alto horal Slovakia
■ Futbalový Turnaj Tepličiek Slovenska – dedín, ktoré majú v názve slovo Teplička
■ Špekfest - festival katolíckej mládeže
■ Plesy
■ Krížová cesta, Živý betlehem
■ Mikuláš – navštevujúci školu, kostol i obec
■ Vynášanie Moreny, regionálna súťaž o najdlhší šúľanec a jedenie šúľancov na rýchlosť, sadenie májov, šmigorst
■ Súťaž o najkrajšie okolie domu
■ Deň sv. Huberta pod Kráľovou hoľou
■ Deň ekologického hospodárstva
■ Koncerty Základnej umeleckej školy
■ Vianočné koncerty miestnych speváckych zborov
Turistika
Náučný chodník - Okolím Liptovskej Tepličky
Náučný chodník Okolím Liptovskej Tepličky vás prevedie 6 km dlhou trasou s deviatimi zástavkami. Každá z nich je venovaná inej pozoruhodnej oblasti – Národnému parku Nízke Tatry, mokradiam, lesom, Považskej lesnej železnici, rastlinstvu, živočíchom a, samozrejme, aj tradičnému životu v obci. Začiatok chodníka je pri budove starej požiarnej zbrojnice v strede obce. Na trase nie sú väčšie stúpania, výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom je iba niečo vyše 60 metrov. Chodník dvakrát prekračuje tok Čierneho Váhu. Pokojným tempom ho vrátane zastávok prejdete do 3 hodín. Tento náučný chodník vytvorila obec Liptovská Teplička aj vďaka dotácii z európskeho Programu obnovy dediny.
Celá trasa náučného chodníka je vytvorená tak, aby v okolitej prírode nepôsobila rušivo, vedie po pôvodných chodníkoch a pôvodných cestách. Jeho časť zasahuje do ochranného pásma aj NAPANT-u.
Prvý informačný panel je umiestnený v centre dediny. Môžete sa na ňom dôkladne oboznámiť s trasou náučného chodníka a dozvedieť sa zaujímavé informácie z histórie Liptovskej Tepličky. Po ceste k ďalšiemu panelu prejdete okolo zachovalej architektúry zrubových domov, Stodoliši aj unikátnych zemiakových pivníc.
Druhý informačný panel je postavený tak, aby ste sa mohli pokochať výhľadom na dedinu a jej okolie, na kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier. Na paneli si môžete prečítať fakty o chránenom území Nízkych Tatier. Zároveň môžete vidieť terasovité políčka v rozsiahlom okolí obce, ktoré svedčia o nesmiernej húževnatosti a drine našich predkov. Políčka umožňujú pohodlnejšie obrábanie poľnohospodárskej pôdy aj na veľmi strmých svahoch a zároveň chránia už i tak plytkú pôdu pred eróziou.
Tretí Informačný panel sa venuje vodnému dedičstvu. Okolie Liptovskej Tepličky je totiž bohaté na zdroje kvalitnej pitnej vody. Na úbočiach Kráľovej hole pramenia rieky Hron, Hnilec, Hornád a Čierny Váh. Pitnou vodou sú zásobované desaťtisíce ľudí v Prešovskom kraji. A aby sa o vode len tak neteoretizovalo, rovno pri informačnom paneli sa môžete občerstviť chutnou a studenou vodou zo studničky.
Štvrtý informačný panel objavíte v málo narušenej prírode, na starom chodníku smerom k bývalej horárni pod Hudačovou. Tadiaľto chodievali predkovia súčasných Tepličanov do roboty do lesov. Na mieste pôvodnej drevenej lávky cez Čierny Váh nájdete jej novú verziu, ale prejsť sa môžete aj po pôvodnej lesnej ceste, ktorá ešte aj dnes slúži na zvážanie dreva. Keďže sa okolie Liptovskej Tepličky vyznačuje veľkým počtom chránených rastlín, tento informačný panel sa venuje mokradiam.
V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Význam mokradí je úzko spojený s ich funkciami v ekosystéme:
zachovávajú rozmanitosť živých organizmov,
ako prirodzené čističky vôd sa podieľajú na odstraňovaní chemických a organických odpadov,
zadržiavajú vodu v krajine,
fungujú ako kontrolný mechanizmus povodní a ochrany pred eróziou,
sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody.
Objaviť tu môžete mnoho druhov rastlín, z ktorých viaceré sú vzácne a kriticky ohrozené.
Môžeme spomenúť Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), rastlinu s prenikavo žltým kvetom, ktorá dorastá do výšky približne 1 metra.
Po spevnenej lesnej ceste smerom na Rovienky, ktorá je pôvodným telesom bývalej lesnej železnice, sa dostanete k piatemu informačnému panelu. Vďaka nemu sa môžete dočítať veľa zaujímavých informácií o okolitých lesoch.
Šiesty informačný panel prináša fakty o lesnej železnici, ktorá slúžila až do roku 1972. Po jej bývalej trase sa dostanete k lávke, ktorá prechádza cez Čierny Váh. Toto premostenie je nevyhnutné pre prechod traktorov a konských povozov počas ťažby. Po jednej aj druhej strane sa kľukatia turistické chodníky Ždiarskej doliny.
Siedmy informačný panel sa venuje chráneným rastlinám. Môžeme spomenúť napríklad mečík škridlicový alebo prvosienku pomúčenú, ktorá sa tu nachádza v hojnom počte a je charakteristická malými fialovými kvietkami. Takisto stoja za zmienku aj vrátnička mesiačkovitá a horec krížatý. Zaujímavosťou je, že v okolí Liptovskej Tepličky sa nachádza veľké množstvo orchideí.
Ôsmy informačný panel usmerňuje pozornosť návštevníka na rozmanité živočíchy. Panel zobrazuje všetky druhy, s ktorými sa v okolí môžete stretnúť.
Deviaty a zároveň posledný panel hovorí o živote na Liptovskej Tepličke. Hlavným zdrojom obživy bol chov oviec a dobytka, tie môžeme cez leto vidieť aj v tomto okolí. Tepličania pracovali aj pracujú na terasovitých políčkach a zdrojom ich obživy je aj pre región tradičná práca v lese
Turistické trasy
Okolie Liptovskej Tepličky poskytuje možnosti nielen pre šport, ale aj pre turistiku, rekreáciu a oddych. Najznámejšie turistické trasy, ktoré sú vyznačené i na turistických mapách, vedú z obce údoliami Čierneho Váhu a Ždiarskeho potoka na hlavný hrebeň kráľovohoľských Nízkych Tatier, a teda aj na vrch známej Kráľovej hole.
Zelená značka vedie popri Čiernom Váhu a neskôr potoku Malý Brunov cez Záturňu a Lapinovú až na Kráľovu hoľu. Neznačenou lesnou cestou (odbočkou zo zelenej turistickej značky) môžete vystúpiť popri Čiernom Váhu až k jeho prameňu.
Modrá značka vedie krásnym údolím Ždiarskeho potoka okolo horárne Staníkovo, popod rozsiahle pasienky zvané Budnárka, až na hrebeň Nízkych Tatier do sedla na západ od Andrejcovej. Odtiaľ môžete pokračovať po hrebeni Nízkych Tatier, cestou hrdinov SNP, východným smerom na Kráľovu hoľu alebo na západ cez Veľkú Vápenicu do sedla Čertovica, prípadne môžete zostúpiť niektorou z odbočiek do Heľpy, Pohorelej alebo aj inam.
Obecný úrad pripravuje v spolupráci s Horskou službou Nízkych Tatier v Jasnej niekoľko nových turistických chodníkov pre ďalší rozvoj turistiky a športovo-rekreačné účely. Jedným z už zrealizovaných chodníkov je žltá turistická značka, ktorá vedie po lúkach Doštianky, Smrečín, Panskej hole a napokon zostupuje okrajom Budnárky do Ždiarskej doliny, kde sa povyše Staníkova pripája na modrú turistickú značku.
Náročnejší turisti môžu využiť na vysokohorskú turistiku nielen hrebene Nízkych Tatier, ale aj na severnej strane ležiace Vysoké Tatry. Navrhnuté sú už aj trasy pre cykloturistiku.
Špecifický krasový terén v okolí Liptovskej Tepličky je tvorený ponormi, vyvieračkami, ponornými jaskyňami a jaskyňami, ktoré vznikli v tektonických puklinách. Jaskyne však nie sú verejnosti prístupné a v záujme bezpečnosti apelujeme na turistov, aby rešpektovali obmedzenia, neschádzali z turistických chodníkov a vyhýbali sa týmto prírodným rizikám.
Sprievodca Liptovskou Tepličkou
Pri vstupe do obce vás privíta drevený pamätník SNP - partizánska obec Liptovská Teplička, kaplnka svätého Jána Nepomuckého a vysunuté pracovisko NAPANT-u s malou expozíciou o krajine a Považskej lesnej železnici.
Odtiaľ môžete odbočiť na miestnu biofarmu PPD, kde si môžete pozrieť výrobu syra, bryndze, syrových výrobkov a iných produktov, ako aj poľnohospodársky dvor, dojáreň a nakúpiť pravé teplické bioprodukty.
Pokračovať môžete údolím okolo Čierneho Váhu na Kráľovu hoľu či Náučný chodník, zastaviť sa v penzióne Vikartovský mlyn, v zime v lyžiarskom stredisku SKI Park.
Ak sa rozhodnete pokračovať smerom do obce, pri hlavnej ceste sa môžete zastaviť v pekárni a nazrieť do pôvodnej pekárskej pece. Následne sa môžete občerstviť v útulnej reštaurácii Turnička.
Na hlavnej ceste na vašu návštevu čaká okrem detského ihriska Teplická izba - výstava fotografií, pôvodného remeselného náčinia, ukážka a spracovania ľanu. V tejto budove nájdete aj ďalšie potraviny.
Pár metrov na rázcestí stojí kríž, ktorý pripomína prvý kostol v Liptovskej Tepličke. O niekoľko metrov ďalej narazíte na penzión Váh s krčmičkou. Za ním nájdete Obecný úrad, Obecnú knižnicu, potraviny, priemyselný tovar, kvetinárstvo, masérske a kozmetické služby, Teplický domček s pôvodným vybavením a pamätnú tabuľu rodáka františkána Bystríka Janíka.
Ak sa rozhodnete pokračovať po hlavnej ulici, na ľavej strane nájdete zdravotné stredisko, miestne Lesné pozemkové spoločenstvo, bar a potraviny, predajňu mäsa a údenín. O pár metrov ďalej stojí prvá, takzvaná stará, hasičská zbrojnica s trafikou vo vnútri a autobusová zastávka.
Hneď vedľa pritiahne vašu pozornosť pamätník padlých vo vojnách, stará budova školy, rímsko-katolícky kostol svätého Jána Krstiteľa z roku 1759, základná škola, potraviny a pošta.
Na ulici Š. Garaja natrafíte na faru, materskú škôlku, novú hasičskú zbrojnicu a pamätnú tabuľu na rodnom dome pápežského preláta Mons. Štefana Garaja. Pamätná tabuľa druhého pápežského preláta a zakladateľa Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mons. Štefana Náhalaku je umiestnená v budove základnej školy.
Od novej hasičskej zbrojnice pokračujú ulice Kobyliarky a Š. Náhalku. Oboma sa dostanete pod lyžiarske svahy do penziónu s reštauráciou Dolinka, v ktorej si môžete objednať aj biokuchyňu. Odtiaľto vedú turistické značky na Kráľovu hoľu.
Ak v strede obce pri starej hasičskej zbrojnici odbočíte popod kostol po ulici Uhlárová, cesta vás zavedie k miestnej píle, športovému centru s futbalovým a multifunkčným ihriskom. Dolinou sa môžete dostať aj na Kráľovu hoľu či ku krížu, ktorý pripomína najväčší boj v okolí Liptovskej Tepličky.
V prípade, že sa od starej hasičskej zbrojnice vyberiete vľavo, dostanete sa do areálu takmer stovky stodôl (plne využívané budovy na uskladnenie úrody ale i vozov a iného poľnohospodárskeho náradia, ktoré sú netypické svojím zoskupením na jednom mieste, sú chránené a územný plán túto lokalitu určuje ako historickú časť obce), unikátnych zemiakových pivníc, dreveného amfiteátra, z ktorého sa vám ponúka nádherný pohľad na obec, Vysoké Tatry a unikátne terasovité polia, aké inde nenájdete.
Cestou popod amfiteáter natrafíte aj na prameň Škvrkovec s priezračnou pitnou vodou, ďalej cesta vedie okolo cintorína, kaplnky svätej Trojice, Domu nádeje (smútku) na Náučný chodník okolím Liptovskej Tepličky a na turistické chodníky a cyklistické trasy na Kráľovu hoľu. Na náučnom chodníku dlhom 6,5 km, ktorý si môžete skrátiť na 2 km, sa dozviete informácie o krajine, vodstve, živočíchoch, rastlinstve, hospodárení, lesnej železnici, mokradiach a mnoho iného. Hneď ako zájdete za domy Liptovskej Tepličky, vstupujete do chráneného územia i NAPANTu.
Pri prechádzke obcou stretnete ešte v krojoch oblečené ženy, začuť môžete stále používané teplické nárečie a nie náhodou stretnúť aj konské povozy. Na svahoch nad obcou zazriete pasúce sa stáda oviec. Ak si chcete pozrieť pôvodnú ľudovú architektúru, drevené zrubové domy nájdete pri hlavnej ceste a v strede obce. Na posedenie v niektorých z miestnych reštaurácií a penziónov si môžete objednať vystúpenie detského folklórneho súboru Turnička alebo folklórnej skupiny Tepličan s ľudovou hudbou.
Športové aktivity v Liptovskej Tepličke
Horské prostredie Liptovskej Tepličky a jej okolia poskytuje bohaté možnosti nielen pre oddych, ale i šport a rekreáciu. V zime sú tu okrem možnosti pre zimnú turistiku výborné podmienky pre bežecké a zjazdové lyžovanie. Tunajšia príroda poskytuje bohaté možnosti pre turistiku počas všetkých ročných období. Stále viac návštevníkov využíva možnosti turistických vychádzok do jej prekrásneho okolia.
K dispozícii sú napríklad:
■ obnovené futbalové ihrisko, kde sa odohráva okrem iného Futbalový turnaj Tepličiek
■ lyžiarske stredisko
■ deťom slúžia detské ihriská – ul. Teplická, ul. Uhlárová, ul. Kobyliarky
■ areál letných športov, v zime slúži aj ako klzisko
SKI PARK Liptovská Teplička
V Ski Parku Liptovská Teplička si môžete doplna vychutnať tri zjazdovky, ktoré sú rozdelené podľa náročnosti a kategórie lyžiarov.
■ Turistická zjazdovka je dlhá 500 metrov, má prevýšenie 102 metrov a kapacitu 800 osôb na hodinu.
■ Školská zjazdovka je dlhá 300 metrov, má prevýšenie 60 metrov a kapacitu 300 osôb na hodinu.
■ Detská zjazdovka je dlhá 90 metrov, má prevýšenie 12 metrov a kapacitu 100 osôb na hodinu.
Zaujímavosti
Kultúrne dedičstvo
Predkovia súčasných Tepličanov po sebe zanechali bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré sa odzrkadľuje tak v architektúre, ako aj rázovitých zvykoch a folklóre. Obec a jej okolie krášli jedinečná dobová architektúra – zrubové domy, Stodolište, pivnice, terasovité políčka. Z pôvodnej ľudovej architektúry je zachovaných viacero zrubových domov. Jedna drevenička slúži ako múzeum – Teplický dom.
Okrem toho v Liptovskej Tepličke nájdete pivnice na zemiaky, ktoré sú európskym unikátom. V jedinečnosti nezaostáva ani Stodolište, súbor hospodárskych budov - stodôl. Fenomén krajiny v tesnom okolí obce vytvárajú terasovité políčka, ktoré vznikli oraním do strmého svahu a navršovaním skál po okrajoch políčok.
Kultúrne dedičstvo sa nám zachovalo aj v podobe ľudového nárečia, zvykov, remesiel a folklóru. Dosýta sa ho môžete nabažiť počas obľúbeného folklórneho festivalu Pod Kráľovou hoľou, ale aj na iných kultúrnych podujatiach.
Nárečie Liptovskej Tepličky je na Slovensku jedinečné a stále sa používa. Spracované je v knižnej aj zvukovo-obrazovej podobe. O uchovanie ľudových piesní, tancov, krojov, tradícií sa snaží detský folklórny súbor Turnička, folklórna skupina Tepličan, ale i miestna ZŠ s MŠ Štefana Náhalku vo svojej regionálnej výchove. V Liptovskej Tepličke sa okrem toho neustále zachovávajú tradičné remeslá a o uchovanie kultúrneho dedičstva sa stará aj miestna televízia, ktorá spracováva filmové dokumenty o obci.
Keď je reč o kultúrnom dedičstve, nesmieme zabúdať ani na významných rodákov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kultúry a vzdelanosti Liptovskej Tepličky i ďaleko za hranicami liptovského regiónu.
Zrubové domy a Stodolište
Pôvodné drevené zrubové domy, ktoré sa tu budovali až do polovice minulého storočia, vytvárajú hustú a miestami nepravidelnú zástavbu. Keďže v minulosti sa nesmeli stavebné pozemky rozširovať na úkor ornej pôdy, Tepličania sa snažili využiť na stavbu domov každú voľnú plôšku. Preto sú v najstaršej časti obce veľmi úzke dvory, často len také, aby sa do nich zmestil naložený voz.
Takáto hustá zástavba však so sebou priniesla riziko nekontrolovateľného šírenia požiarov. Aby pri prípadnom požiari neprišli obyvatelia o všetky zásoby, stavali na okraji obce stodoly, ktoré stáli celkom mimo obytných domov. Žiaľ, aj napriek takýmto opatreniam sa nepodarilo úrodu a zásoby pred požiarom celkom uchrániť – dokazuje nám to veľká prázdna plocha medzi stodolami.
Dodnes má Liptovská Teplička na území Stodolišťa evidovaných 117 stodôl. Obec ich využíva nielen na hospodárske účely, ale aj na výstavy počas kultúrnych podujatí v Liptovskej Tepličke. Spolu so zemiakovými pivnicami, prameňom Škvrkovec, skalnou vyvýšeninou Turnička, dreveným amfiteátrom a výhľadom na terasovité políčka a Vysoké Tatry vytvárajú neopísateľný estetický zážitok.
Zemiakové pivničky
Zaujímavosťou obce je aj údajný európsky unikát – pivničky, ktoré sa nachádzajú medzi obcou a cintorínom. Ide vlastne o jednoduché pivnice na zemiaky, ktoré sú vyhĺbené kolmo do zeme. Dosahujú hĺbku približne 2,5 až 3 metre a majú hruškovitý tvar, pretože sa zužujú smerom hore.
Pivnice sú prikryté strieškou z guľatiny, na ktorej je ešte vrstva hliny s mačinou. Strieška má mierny spád a podopierajú ju malé dvierka vsadené do stĺpikov. Vďaka vápencu, do ktorého sú pivničky vyhĺbené, a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zelenina (najmä zemiaky) po celý rok udrží pomerne dobrú kvalitu. Do jednej pivničky sa zmestí 30 a viac vriec zemiakov.
Dodnes tieto unikátne pivničky slúžia svojmu účelu. Zachovalo sa nám celkom 419 zemiakových pivníc, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú príbytky škriatkov a lákajú zvedavých turistov.
Teplická izba a Teplický dom
Expozíciu historických fotografií a predmetov si môžete pozrieť v Teplickej izbe, ktorá sa nachádza na ulici Teplická 48 (nad predajňou potravín; vchod zozadu od detského ihriska). V súčasnosti sú v izbe vystavené fotografie Mgr. Mira Jozefa Repku s názvom 70-te roky v Liptovskej Tepličke.
Okrem toho vás iste zaujme aj výstava historických fotografií Zo starej Tepličky, ktorá je doplnená o autentické historické predmety.
Na ulici Štefana Garaja č. 204 (nad budovou Obecného úradu) nesmie žiaden záujemca o históriu a kultúru prehliadnuť Teplický dom. Ide o pôvodne zariadenú chalúpku, v ktorej si okrem iného tradičného vybavenia niekdajšej domácnosti horského roľníka môžete pozrieť typickú pec, tzv. kopu. Vstupné do Teplického domu je dobrovoľné.
Záujemcovia si môžu objednať prehliadku Teplickej izby aj Teplického domu osobne alebo telefonicky na Obecnom úrade Liptovská Teplička, a to najmenej 24 hodín pred plánovanou prehliadkou.
Ubytovanie
Penzión Vikartovský mlyn
sa nachádza v bezprostrednej blízkosti lyžiarskeho strediska SKI PARK Liptovská Teplička na brehu Čierneho Váhu (na jeho mieste bol pôvodne mlyn, ktorý postavili urbárnici z Vikartoviec v roku 1918, po ňom je pomenovaná aj lokalita v ktorej sa nachádza).
Penzión ponúka ubytovanie v 12 izbách s vlastným sociálnym zariadením a celodenné stravovanie pre ubytovaných hostí. Kapacita ubytovania je 40 osôb (30 postelí + 10 prísteliek). Penzión ponúka rozmanité spoločenské priestory (reštauráciu s kapacitou 70 miest, tanečnú sálu, uzavretú terasu s kapacitou 40 miest) vhodné na rôzne spoločenské podujatia a oslavy, kurzy, školenia, party.
Tel.: +421 917 925 494
E-mail.: info@vikartovskymlyn.sk
Penzión Dolinka
ponúka v Liptovskej Tepličke ubytovanie v siedmich dvojposteľových a trojposteľových izbách, celodenné stravovanie, príjemné posedenie na terase, opekanie alebo grilovanie na krytom ohnisku pri penzióne a zabezpečenie ďalších služieb.
Tel.: +421 52/789 24 71
E-mail: info@penziondolinka.sk , penziondolinka@orangemail.sk
Penzión Ľudmila
sa nachádza na okraji Liptovskej Tepličky. V lete odtiaľto môžete vyraziť na turistiku do Nízkych Tatier, cykloturistiku údolím, zbierať huby a lesné plody v blízkom okolí. V zime sa môžete lyžovať v 100 metrov vzdialenom lyžiarskom stredisku Smrečiny s technickým snehom a udržiavanými zjazdovými traťami.
Tel.: +421 908 074 859
Penzión u Enky
Ubytovanie u Enky nájdete mimo obce Liptovská Teplička v prekrásnom horskom prostredí na rozhraní dvoch národných parkov NAPANT a TANAP vo výške 911 m nad morom.
Čistý vzduch a vynikajúce klimatické podmienky sú zárukou blahodarného pôsobenia na ľudský organizmus. Bungalov Teplička je 4-izbový moderný objekt, ideálny pre 2 rodiny. Maximálny počet osôb 10.
Tel.: +421 908 958 342
Penzión Váh
stojí priamo v centre obce. Svojou ubytovacou kapacitou 28 lôžok patrí medzi najväčšie v obci. Reštaurácia ponúka polpenziu a plnú penziu pre ubytovaných hostí.
Tel. : +421 52 779 81 30
Reštaurácia Turnička
Reštaurácia Turnička je zariadená v slovenskom štýle, kde môžete stráviť príjemné chvíle pri reprodukovanej hudbe a jukeboxe. Radi vám usporiadame spoločenské akcie v uzavretej spoločnosti s objednávkou živej hudby.
tel.: +421 907 982 822
Chalupa pod úbočou
patrí medzi najstaršie v obci Liptovská Teplička s dodnes zachovalou architektúrou. Bola postavená v roku 1833. Nachádza sa v okrajovej časti centra obce, v tichom prostredí pod lesom. Z chalupy je nádherný výhľad na celú obec a lyžiarske stredisko. Päť minút cesty pešo sa nachádza štýlová reštaurácia s veľmi dobrou kuchyňou a príjemnou obsluhou.
Tel. : +421 903 991 241
Kontakt
Obec Liptovská Teplička sa nachádza v Prešovskom kraji, na severnom úpätí Nízkych Tatier,
s nadmorskou výškou 920 m n. m. v strede obce
Ul. Štefana Garaja 398/16
059 40 Liptovská Teplička
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Investícia do vašej budúcnosti.
Všetky práva vyhradené © 2013 Liptovská Teplička